Ešte sme stále kresťanský štát ?

Autor: Ľudmila Laudárová | 13.4.2013 o 13:40 | (upravené 14.4.2013 o 16:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  141x

Je Slovensko skutočne kresťanský štát ? Alebo tu už ostali len dobrí herci, ktorí to vedia húfne a srdcervúco zahrať v kostolných laviciach dvakrát do roka? (Vianoce, Veľká noc) = darčeky dostaneme a rozdáme a na Veľkú noc sa dobre napapáme....a čo naše spirituálne prežívanie ? Je to skutočne pravda ? Prečo počúvam od bratov Čechov takúto výčitku? : „ U vás na Slovensku skoro každý o sebe prehlasuje, že je veriaci kresťan. No opak je pravdou a váš skutočný život o tom nesvedčí." Ostali tu už skutočne len dobrí herci, alebo sa tu nájde aj zopár poctivcov? Bude ich viacej  ako zopár ?  Alebo čakáme až na vlnu ktorá nás zrazí na kolená, aby sme mohli konečne začať úprimne veriť a vystierať ruky tým správnym smerom? V nádeji na naplnenie našich prázdnych škrupín nesúcich na sebe ešte zvyšky nie úplne dotrhanej vlajky kresťan z našich životných bojov.

 

Chráň si človek dušu pre týmto divadlom! Nič tým nezískaš! Je to iba spôsob ktorým oberáš svoj život o skutočný pokrm (chlieb života ) a nahrádzaš ho valom v ktorom sa ti teraz váľa dobre a tvoja radosť je veľká . Myslíš si, že túto radosť si odtiaľ odnesieš aj na konci svojho života? Budú tvoje časné dobrodružné dejiny života vo vale stačiť na to aby pokryli čas vo večnosti ? 
Do Vašej pozornosti dávam text ktorý hovorí o dnešnom čase na Zemi...a nabáda čo s ním.
Nie je tak Bohom opustený a prázdny ako sa zdá.
J 16,16-22
Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť.

Ježiš vo svojej reči  na rozlúčku (to je tá ktorá sa diala ešte pred Jeho samotným ukrižovaním) snaží sa svojim učeníkom vysvetliť že, za nejaký čas sa už neuvidia. No oni nechápu, a grécke slovko mikrón čo značí krátku chvíľu ,si len bezmocne medzi sebou povaľujú vo svojich ústach. Určite už každý z nás zažil tento druh bezmocnosti. Niekto k nám prehovoril v našom rodnom jazyku a my sme sa len zúfalo snažili uchopiť význam jeho slov, ktoré boli adresované  na našu adresu.  Možno sa len učeníci medzi sebou nevedeli dohodnúť,  ktorú krátku chvíľu Ježiš myslí svojimi slovami.  Je to tá krátka chvíľa ktorá nastane tesne po Jeho ukrižovaní  do Jeho vystúpenia na nebo? Alebo učeníci medzi sebou hovorili o tej chvíli ktorá nastáva po čase letníc. T.j. až po Ježišovom vystúpení na nebo.  Alebo boli vo svojej mysli tak bezmocní, že im žiaden obraz k Ježišovým slovám v ich predstavách ani nenaskakoval. No Ježíš ich v tejto totálnej bezmocnosti nenecháva samotných. Po chvíli pripája k svojím slovám ďalšie, ďalší obraz ktorý by mal vyviesť Jeho učeníkov zo zajatia nepochopenia. Začne vysvetľovať  ďalej: „ Veru, veru  vám hovorím : Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť.
Na začiatku by sa mohlo zdať, že Ježišovi ide o poukázanie času, ktorý príde krátko po Jeho vzkriesení a bude trvať do Jeho vystúpenia na nebo. Ale celé je to ináč. Ježíš vraví o medzičase ktorý nastane po Jeho vystúpení na nebesá, a bude trvať až do Jeho druhého príchodu. Príchodu zvrchovaného kráľa a sudcu.  Prečo je tomu tak ? Dalo by sa hovoriť o čase tesne po Ježišovom vzkriesení ako o čase úplnej radosti,  kde už nebudú ani žiadne otázky ? (v23a: A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať.) Mohlo byť toto obdobie tesne po Ježišovom vzkriesení? To ktoré bolo tak poznamenané strachom  učeníkov z prenasledovania, obdobím úplnej radosti?  Nie nemyslím si, že ním bolo a rovnako si nemyslím, že je ním aj táto doba.  Tým šťastným obdobím úplnej radosti. Pravdaže, dnešná doba je omnoho lepšia pre kresťanov než to bolo na začiatku nášho storočia. Pre mnohých Európanov oproti minulých storočí nastali zlaté časy a mnohí z nás bez toho, aby mali priložení nôž k hrdlu môžu slobodne vyznať vieru v Ježiša Krista ako nášho  Pána a Spasiteľa. Tomu sa hovorí malé ostrovy šťastia vo svete, kde nie je ani hladomor a ani nesloboda. No nehovorím,  o celom svete len o malých ostrovoch. Preto reč o úplnej radosti na tejto Zemi nemôže byť. No predsa len nejaká plnosť sa ušla aj nám. Dostali sme plnosť Božieho slova pre plnosť nášho života, ktorá sa naplnila v Ježišovi Kristovi..
Ježiš hovorí o období po Jeho odchode, keď si mnohí nepriatelia kresťanov začali myslieť, že zvíťazili. Túto istotu víťazstva začali mylne naberať, ich prvou veľkou a zásadnou vraždou. Vraždou Ježiša, a po Jeho odchode začali padať aj ďalšie hlavy kresťanov, a na chvíľu by sa až zdalo, že svet sa vráti do starých koľají a po Ježišových učeníkoch a Jeho zvesti neostane ani stopy. V tomto sa stala radosť tohto sveta  mylná, ale naďalej existuje a snaží sa šliapať po Ježišových slovách. A na nás všetkých prišiel zármutok ako na ženu na ktorú prišla jej hodina. Čo nám tým chcel Ježiš povedať ?Chcel nám len oznámiť, že po Jeho smrti nás definitívne opustí? Zanechá v smútku a pohodí ako korisť napospas levom tohto sveta ? Nie nechcel, toto nie je určite to s čím by nás Ježiš chcel zanechať na tejto Zemi .
Prišiel nám ponúknuť plnosť života ktorú nám dal v Jeho slove a zasľúbenie večného života, ktoré demonštroval na svojom tele. Stará sa o nás aj v čase zármutku tohto sveta a príde si po nás na konci vekov. Nasledujúce verše nám jasne ukazujú na to, s čím nás tu Ježiš zanechal.
23b,24 : Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná.
Jan14:15-18
Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až na veky- Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás. Neopustím vás ako siroty, prídem k vám.
Je to nádej na radosť s ktorou nás tu nechal. Radujme sa, lebo aj napriek bezútešnej neprávosti tohto sveta, Boh nás neopustil. Posiela nám Ducha svätého, ktorý nás má vyučovať pravde evanjelia a viesť k plnosti života. Ježiš prišiel na túto Zem, za účelom zmeniť náš život. Dovoľme mu to, a nepremárnime toto obdobie medzičasu tým, že ho budeme obchádzať. Ničíme tým vlastné životy a životy aj našich rodín. Nevedomky tak prechádzame od nádeje večného života ku večnej smrti. Ako sa to deje? Vždy nenápadne a nevinne.
Každý deň zažívame dobré aj zlé situácie.
Za dobré situácie a dary ktoré denne dostávame, sa nám patrí v úcte poďakovať Pánu Bohu. Skutočne to takto každý deň robíme? Táto Zem patrí Bohu a všetko čo máme nie je samozrejmosť. Samozrejmosť je iba ilúzia, možno tvorená štátom a možno niekým iným. Dnes máme, zajtra nemusíme mať. Dnes sme tu a sme zdraví a o chvíľu to tak nemusí byť. Povestná sekunda nám dokáže prekopať náš život od základov. Ďakujme Bohu aj za jedlo ktoré sa nám denne dostáva. Týmto vyjadrujeme Bohu vďačnosť za náš život a učíme si ho vážiť aj naše okolie, našu rodinu. Nie je hanbou pred týmto svetom ďakovať Bohu a pokoriť sa pred ním ak sme v hriechu. Naopak hanbou je neďakovať všetko brať za samozrejmosť a, svoje previnenia prehliadať či bagatelizovať.
Denne môžeme zažívať aj zlé situácie. Čo s nimi ? No buď budeme volať Pána Boha na pomoc, prosiť Ducha svätého o múdrosť do týchto situácii, alebo budeme prepadať beznádeji a apatii. A to všetko budeme vnášať do našich rodín a učiť to aj naše deti. Byť beznádejnými a hľadať pomoc nie v prvom rade u Boha v Jeho slove, ale v klamnej múdrosti tohto sveta. Tými sa stávajú rôzne poradenské agentúry, pochybné články v novinách a rady typu „ja si myslím“. Milí priatelia ak niekto hovorí ja si myslím, to ešte neznamená, že to isté si myslí o konkrétnom probléme aj Boh. Takto nevedomky sa môže povestný prechod k zlému diať aj v našom živote. Nikto z nás nie je imunný na zlo tohto sveta, aby ho nevidel alebo nezažil. Ale všetci sme skrze Ježiša volaní k tomu, aby sme zlo z našich životov, naše nedostatky v Jeho mene premieňali a dopriali túto nádej na lepší život aj ďalším. Je na nás ako naložíme s týmto Božím darom, ktorý sme dostali v Ježišovi Kristovi. Môžeme sa stať súčasťou Božieho plánu, každý podľa svojho obdarovania. Každý z nás sa môže pričiniť o to, aby aj ďalšie generácie čo prídu po nás vedeli akú nesmiernu hodnotu má nový život v Ježišovi Kristovi, a aké je dôležité pokračovať v tom čo sme mi začali. V žití evanjelia.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?